Prečo sme na jeseň viac unavení? Za únavou nemusí byť len nedostatok spánku

Ráno sa nám nechce vstávať, popoludní strácame energiu a večer by sme najradšej zostali na pohovke. Jesenná únava je pomerne bežným javom, no automaticky neznamená, že málo spíme. Na našu vitalitu vplýva kratší deň, zmena režimu, menej pohybu, strava, stres aj zdravotný stav.

Menej svetla ovplyvňuje naše vnútorné hodiny

Jednou z najvýraznejších jesenných zmien je postupné skracovanie dní. Ráno vychádza slnko neskôr a večer sa skôr stmieva. Svetlo pritom predstavuje pre organizmus dôležitý signál, podľa ktorého sa nastavuje cirkadiánny rytmus – naše vnútorné biologické hodiny.

Svetlo ovplyvňuje aj tvorbu melatonínu, hormónu spojeného s reguláciou spánku a bdenia. Keď ho máme počas dňa menej, môžeme pociťovať ospalosť a pokles energie. Pomôcť môže pravidelný pobyt vonku, ideálne v prvej polovici dňa. Aj zamračené denné svetlo je spravidla intenzívnejšie než bežné osvetlenie v interiéri.

Po lete sa mení celý denný režim

Za únavou nemusíme hľadať iba počasie. September prináša návrat detí do školy, pravidelnejší pracovný režim, viac povinností a často aj väčší stres. Organizmus sa musí prispôsobiť novému dennému rytmu.

Problém môže vzniknúť aj vtedy, keď síce spíme dostatočne dlho, ale spánok nie je kvalitný. Časté budenie, nepravidelný čas zaspávania, večerné používanie elektroniky, alkohol či kofeín prijatý neskoro popoludní môžu zhoršiť jeho kvalitu. Človek potom môže ráno vstávať unavený aj po ôsmich hodinách strávených v posteli.

Menej pohybu môže paradoxne znamenať viac únavy

S chladnejším počasím prirodzene trávime viac času doma. Prechádzky, výlety, práca v záhrade či športové aktivity vonku postupne ubúdajú. Nedostatok pohybu však môže prispievať k pocitu malátnosti.

Pravidelná fyzická aktivita podporuje kondíciu, psychickú pohodu aj kvalitný spánok. Nemusí pritom ísť o náročný tréning. Už svižná každodenná prechádzka môže byť dobrým spôsobom, ako spojiť pohyb s pobytom na dennom svetle.

Úlohu môže zohrávať aj strava

Na jeseň sa môže meniť aj jedálny lístok. Častejšie siahame po sýtejších jedlách a niekedy zanedbávame ovocie či zeleninu. Výrazné výkyvy v príjme energie, nepravidelné stravovanie alebo nedostatočný pitný režim sa následne môžu prejaviť poklesom výkonnosti.

Únava môže súvisieť aj s nedostatkom niektorých živín, napríklad železa či vitamínu B12. S ubúdajúcim slnečným žiarením sa zároveň znižujú podmienky na tvorbu vitamínu D v koži. Doplnky výživy však nie je vhodné automaticky považovať za riešenie každej únavy.

Kedy už únavu nepovažovať za bežnú?

Niekoľko unavenejších jesenných dní zvyčajne nie je dôvodom na obavy. Pozornosť si však zaslúži dlhodobá alebo nezvyčajne intenzívna únava, ktorá neustupuje ani po odpočinku a ovplyvňuje bežné fungovanie.

Môže totiž sprevádzať napríklad anémiu, poruchy štítnej žľazy, spánkové poruchy, infekcie alebo psychické ťažkosti. Ak pretrváva celé týždne, zhoršuje sa alebo sa pridajú ďalšie príznaky, je rozumné obrátiť sa na lekára.

Jesenný pokles energie teda nemusí mať jedinú príčinu. Najlepšou prevenciou býva kombinácia pravidelného spánkového režimu, dostatku denného svetla, pohybu, pestrej stravy a času na regeneráciu. Niekedy telo nepotrebuje spať výrazne dlhšie – potrebuje predovšetkým lepšie nastavený každodenný režim.