Robotika, sci-fi termín alebo reálna vedná disciplína?

Medzi dôležité úlohy robotiky zahrňujeme: získavanie energie pre robota, ovládanie robota (mobilita a pohyb), vnímanie robota(senzory a lokalizácia) a jeho manipulácia, modelácia prostredia a plán jeho trajektórie a v neposlednom rade jeho interakcia s človekom. V nasledujúcich riadkoch vás prevedieme vedným odborom – robotikou a všetkým čo k nej patrí.

Niečo z histórie – kedy to všetko začalo?

Do povedomia sa slovo robot dostalo po prvom predstavení Rossumovi univerzálni roboti (R.U.R)-dramatického diela Karla Čapka. Bolo tomu tak v v 20. rokoch minulého storočia v Prahe. Každý robot nie je inteligentný, teda nie je schopný učiť sa a svoje poznatky používať na riešenie úloh, pre ktoré nebol naprogramovaný. Inteligentné roboty sa dokážu učiť sami a naopak od neinteligentných robotov, vedia využívať svoje poznatky, a dokážu sa adaptovať na nové situácie.

Termín robotika bol zavedený v roku 1941, kedy ho ako prvý použil autor Isaac Asimov vo svojej sci-fi poviedke Klamár. O rok neskôr definoval 3 zákony robotiky: robot nikdy nesmie ublížiť človeku a svojou nečinnosťou nesmie dopustiť, aby mu bolo ublížené. Ďalej musí poslúchať príkazy nariadené človekom a musí sa chrániť pred poškodením.

O čo kráča v robotike?

Interdisciplinárny vedný odbor zaoberajúci sa návrhom, zostrojením, spracovaním dát a riadením robotov. Veda, ktorá vnáša trošku sci-fi do bežného života. Roboti naprogramovaní rôznymi funkciami nám pomáhajú uľahčiť život pri každodenných situáciách. Dokážu vykonávať série autonómnych a polo-autonómnych akcií. Sú schopné spravovať informácie z rôznych vbudovaných senzorov a preukázať svoje naprogramované schopnosti. Je to náročná práca, ktorá si vyžaduje veľa úsilia a poznatkov. Všetko záleží na kritériách, aké si pri jeho výrobe zvolíme.