„Veď sa ti nič nedeje!“ Panický atak je však skutočný. Ako ho rozpoznať a zvládnuť?

Búšenie srdca, tlak na hrudi, závrat a náhly pocit, že sa stane niečo hrozné. Panický atak môže prísť nečakane a človeka poriadne vystrašiť. Hoci jeho prejavy bývajú veľmi intenzívne, samotný záchvat spravidla nie je nebezpečný. Dôležité je vedieť, čo sa v tele deje a ako správne reagovať.

Keď telo spustí poplach bez skutočného nebezpečenstva

Panický atak, označovaný aj ako panický záchvat, je náhla vlna intenzívneho strachu alebo veľmi silného nepohodlia, ktorá môže vzniknúť aj v situácii, keď človeku objektívne nič nehrozí. Príznaky sa zvyčajne rozvinú rýchlo a vrcholia v priebehu niekoľkých minút.

Typické je búšenie alebo zrýchlenie srdca, potenie, tras, pocit nedostatku vzduchu, tlak či nepríjemný pocit na hrudi, nevoľnosť, závrat, mravčenie alebo návaly tepla a chladu. Pridať sa môže pocit odtrhnutia od reality, strach zo straty kontroly, odpadnutia alebo smrti.

Práve telesné prejavy robia záchvat takým presvedčivým. Človek môže mať pocit, že dostáva infarkt alebo že sa dusí. Veta „veď sa ti nič nedeje“ preto nepomáha – dotyčný svoje príznaky skutočne cíti a prežíva.

Prečo panický atak vzniká

Za reakciou stojí prirodzený obranný mechanizmus organizmu. Pri ohrození sa aktivuje stresová odpoveď, ktorá pripravuje telo na boj alebo útek. Zrýchli sa srdcová činnosť a dýchanie, svaly sa napnú a organizmus sa dostane do stavu zvýšenej pohotovosti.

Pri panickom ataku však môže byť tento „poplachový systém“ aktivovaný bez primeranej vonkajšej hrozby. Presnú príčinu konkrétneho záchvatu pritom nie je vždy možné určiť. Úlohu môže zohrávať dlhodobý stres, vyčerpanie, predispozícia k úzkosti či predchádzajúce nepríjemné skúsenosti. U niektorých ľudí môžu k nepríjemným pocitom prispievať aj stimulanty, napríklad väčšie množstvo kofeínu.

Jeden panický atak ešte automaticky neznamená panickú poruchu. O tej sa hovorí vtedy, keď sa záchvaty opakujú a človeka následne výrazne zamestnáva obava z ďalšieho ataku alebo kvôli nim mení svoje správanie.

Strach môže vytvoriť začarovaný kruh

Panický atak často zosilňuje spôsob, akým si človek vysvetľuje telesné príznaky. Pocíti napríklad zrýchlený pulz a napadne mu: „Mám infarkt.“ Táto myšlienka zvýši strach, telo vyplaví ďalšie stresové hormóny, srdce začne biť ešte rýchlejšie a človek získava pocit, že sa jeho obava potvrdzuje.

Podobne môže pôsobiť zrýchlené dýchanie. Pri hyperventilácii sa môžu objaviť závraty, mravčenie či pocit nereálnosti, ktoré následne vyvolajú ďalší strach. Vzniká kruh: telesný pocit – katastrofická interpretácia – väčší strach – silnejší telesný pocit.

Pochopenie tohto mechanizmu môže byť dôležitou súčasťou zvládania paniky. Neznamená to, že si človek príznaky vymýšľa. Sú reálne, len nemusia znamenať katastrofu, ktorej sa v danej chvíli obáva.

Čo robiť priamo počas panického ataku

Ak človek svoj stav pozná a vie, že ide o panický atak, môže mu pomôcť pripomenúť si, že záchvat má svoj vrchol a následne odznie. Namiesto snahy za každú cenu „vypnúť“ strach je vhodnejšie sústrediť pozornosť na postupné upokojovanie organizmu.

Pomôcť môže pokojné, pomalšie dýchanie bez násilne hlbokých nádychov. Užitočné bývajú aj techniky uzemnenia – napríklad vedomé pomenovanie vecí, ktoré človek okolo seba vidí, počuje alebo cíti dotykom. Pozornosť sa tým presúva od katastrofických predstáv späť k okolitému prostrediu.

Ak ste pri človeku, ktorý panický atak prežíva, nehovorte mu, že preháňa alebo že sa má jednoducho upokojiť. Vhodnejší je pokojný hlas, jednoduché vety a uistenie, že pri ňom zostanete. Rešpektujte tiež, ak nechce byť objímaný alebo sa potrebuje presunúť na pokojnejšie miesto.

Nie každý tlak na hrudi je panika

Dôležitá je však opatrnosť. Najmä pri prvom záchvate nemusí byť možné bezpečne rozlíšiť paniku od telesného ochorenia. Nové, nezvyčajné alebo veľmi intenzívne príznaky preto nie je vhodné automaticky pripísať úzkosti.

Ak sa objaví silná alebo pretrvávajúca bolesť či tlak na hrudi, závažné problémy s dýchaním, strata vedomia, nezvyčajné neurologické príznaky alebo iný stav vzbudzujúci obavu z akútneho zdravotného problému, je namieste vyhľadať bezodkladnú zdravotnú pomoc.

Po záchvate doprajte telu čas

Po odznení panického ataku môže zostať výrazná únava, napätie alebo obava, že sa situácia zopakuje. Pomôcť môže pokojnejší režim, oddych a návrat k bežným aktivitám podľa aktuálneho stavu.

Problém nastáva, keď začne strach z ďalšieho ataku postupne ovládať život. Človek sa môže vyhýbať cestovaniu, obchodom, MHD, spoločenským udalostiam alebo miestam, z ktorých by podľa neho bolo ťažké uniknúť. Takéto vyhýbanie síce krátkodobo prináša úľavu, z dlhodobého hľadiska však môže úzkosť upevňovať.

Pri opakovaných panických atakoch alebo výraznom strachu z ich návratu je preto vhodné obrátiť sa na lekára, psychológa alebo psychiatra. Účinnou možnosťou liečby panickej poruchy je najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT); podľa individuálneho stavu môže odborník odporučiť aj liečbu liekmi.

Panický atak teda nie je „vyšilovanie“ ani prejav slabej vôle. Je to intenzívna stresová reakcia organizmu, ktorú človek v danej chvíli prežíva veľmi reálne. Porozumenie tomu, čo sa počas záchvatu deje, správne zvládacie techniky a v prípade potreby odborná pomoc dokážu výrazne znížiť jeho vplyv na každodenný život.

Zdroje/foto: Barbora Nôtová, AI